Milotka

Hovorí sa o tom veľmi málo, veľa žien mlčí... Chcú si svoj žiaľ nechať pre seba, prekonať ho samé. Ja som tiež bola jedna z nich. Chcem mlčať, povedať to len v kruhu rodiny, najbližším priateľom, čo sa stalo. Teraz som sa rozhodla mlčanie prelomiť a porozprávať Vám ako prebiehalo moje tehotenstvo s iným koncom ako sme každý očakávali.

Po piatich mesiacoch sa nám to konečne podarilo. Áno, som tehotná, veľmi som sa potešila. Manželovi som to oznámila akurát keď jedol. ,,Puska, sme tehotní."

Tehotenstvo prebiehalo dobre, až na začiatku septembra som zrazu začala krvácať, mysleli sme, že sme o naše dieťatko prišli v 6tt. Išla som na pohotovosť a doktor mi povedal, že na pravej strane máte stále dieťatko, ale ja som mu povedala, že vo WC som mala malého človiečika, povedal mohol tam byť aj ďalší plod ale už nie je. Doktor ma poslal domov.

Opäť som začala krvácať v 10tt., bola som hospitalizovaná 7 dní, krvácanie ustúpilo po infúziách a liekoch, ktoré mi v nemocnici dali. Dieťatko stále žilo a poslali ma domov. Na kontrole v poradniach bolo všetko dobré, vrátila som sa do práce.

V decembri v 20tt. sme mali ísť s manželom na 3D sono, vtedy mi doktorka povedala, že sa otváram a moje dieťatko je v ohrození, vtedy som sa veľmi bála o naše dieťatko. Opäť som bola hospitalizovaná na 9 dní, počas tejto hospitalizácie mi skúšali spraviť serkláž- nepodarilo sa. Vtedy sme sa dozvedeli, že to bude dievčatko. Keď som to manželovi oznámila povedal: ,,Zasa bude všade veľa vlasov," a usmial sa. Pred sviatkami ma pustili domov a doma som len ležala a bola obklopená vankúšmi pod zadkom a pod nohami vo zvýšenej polohe, aby som malú udržala čo najdlhšie.

31.12.2025 som šla k doktorke na kontrolu- obavy... doktorka povedala ,,Je to zázrak, krčok sa zúžil." Vtedy som si pomyslela a ďakovala všetkým ľuďom, ktorý sa za nás modlili. Modlitba má veľkú silu...

1.1.2026 začala som krvácať, volala som na pohotovosť, povedali prídte. Doktorka ma vyšetrila, vtedy som bola na pásoch a mala som kontrakcie prvýkrát - manžela poslali domov a mne dávali infúzie, ktoré mali oddialiť pôrod.

2.1.2026 okolo 22hod. som začala veľmi krvácať, sestrička zavolala doktora ten ma okamžite vyšetril, bola som otvorená na 5cm a na sone sa ukázalo, že sa placenta odlupuje a som v ohrození aj ja a dieťa. Doktor zahlásil ,,červený kód". Sestičky mi hneď začali dávať bandáž a obliekať ma na cisársky rez. V tom som rýchlo zavolala manželovi a ocinovi, čo sa deje. Potom mi začali robiť cisársky rez v úplnom uspatí.

Keď som sa zobudila asi okolo 1hod. na pravej strane bola sestrička, ktorá ma silno držala za ruku a na druhej strane doktor oznamoval- malú sa nepodarilo zachrániť. Hneď som volala manželovi a ocinovi, čo sa stalo. Všetko čo sa stalo som si uvedomila až neskôr- začala som plakať. Neskôr mi doniesli sestričky na izbu krabičku- So mnou navždy a tam bola obálka s nápisom- Otvor ma, keď budeš pripravená, hneď som vedela, že je tam fotka našej malej a tak som si ju otvorila. Videla som svoje dievčatko prvýkrát- len na fotke...

Malú Milotku sme si pochovali...

                                 stále prázdno v srdci

                                 bolesť a otázky

                                 prečo ...

Zuzana