Rozhovor o legislatívnych i praktických rámcoch v prípade prenatálnej a perinatálnej straty
Rozprávali sme sa s Ladislavom Strížom, ktorý je predsedom Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb. Tento článok odporúčame do pozornosti predovšetkým prevádzkovateľom pohrebných služieb, ktorým môže pomôcť zorientovať sa v možnostiach starostlivosti o trúchliacich rodičov po prenatálnej a perinatálnej strate, ale tiež rodičom, ktorí chcú mať dostatok informácií o náležitostiach a postupoch v tejto situácii.
Pohrebný zákon od r. 2019 umožňuje rodičom pochovať telesné pozostatky ich dieťaťa, bez ohľadu na to, kedy zomrelo a teda i v akomkoľvek štádiu tehotenstva (pozn. od 24 tt. pochovanie dieťaťa nie je možnosť, ale povinnosť). Z vašej skúsenosti využívajú rodiny túto možnosť? Ako často? Zmenilo sa niečo od vstúpenia vyššie spomínaného zákona do platnosti?
Poznáme len Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve so zapracovaním novelizácie Zákonom č. 398/2019 Z.z. (Formulácia „Pohrebný zákon“ je nesprávna). §19 novelizovaného Zákona definuje potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod a dieťa mladšie ako 10 rokov. Rozdiel medzi úmrtím do 24 t.t. a po ňom tento Zákon nedefinuje. Podľa §17 novelizovaného Zákona je prevádzkovateľ pohrebiska povinný umožniť pochovať potratený alebo odňatý ľudský plod a viesť o tom evidenciu §17 4) písm 1h) k)
Podľa Zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov §6, (11) musí zdravotnícky pracovník písomne informovať rodiča potrateného alebo odňatého plodu o tejto skutočnosti a ten (rodič) pokiaľ písomne nepožiada o vydanie plodu poverenej pohrebnej službe, bude plod spálený v spaľovni odpadov podľa osobitého predpisu Zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov príloha č.8.
Zákon č.131/2010 Z.z. o pohrebníctve definuje nakladanie s ľudskými plodmi v §3 (7) a (8).
Pri predčasne odňatých a potratených plodoch spôsob uloženia ostatkov na cintoríne využívajú rodičia minimálne. Podobne ako za čias platnosti predchádzajúcich zákonov.
V prípade úmrtia bábätka po narodení je situácia odlišná, ide zväčša o riadne pohreby, tým však musí predchádzať vystavenie rodného listu, prípadne úmrtného listu.
Na vydanie rodného listu je potrebné mať k dispozícii správu z pitvy (List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o smrti). Hlásenie o narodení živého alebo mŕtveho dieťaťa podávajú zdravotnícke zariadenia na tlačive „Hlásenie o narodení“.
Hlásenie o narodení mŕtveho dieťaťa, o úmrtí dieťaťa do 168 hodín po pôrode a prípadne o úmrtí matky podávajú zdravotnícke zariadenia na tlačive „List o prehliadke mŕtveho“. V tomto prípade sa tiež podáva „Hlásenie o patologickom novorodencovi a perinatálne zomretom dieťati“.
Z našej miništúdie (link) z jari tohto roka vyplynulo, že v mnohých prípadoch pohrebné služby nie sú pripravené na takýchto klientov, čo sa týka komunikácie so zákazníkmi i ponuky. Ako to vnímate vy?
Na Slovensku máme pohrebné služby pracujúce na rôznych úrovniach. Tie, ktoré pochopili princípy empatie, ústretovosti voči klientom, ktoré sú tu prakticky pre pozostalých a svoju prácu berú ako poslanie, nie len ako zárobkovú činnosť (zväčša sú členmi Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb), sú pripravené operatívne riešiť aj tieto pre- a perinatálne úmrtia formou rozlúčky.
Aké možnosti majú rodiny pri organizácii poslednej rozlúčky s malým bábätkom a z akých alternatív si môžu vybrať?
Všetko záleží na dopyte a snahe naplniť predstavy pozostalých konkrétnou pohrebnou službou. Môže ísť o rozlúčku v súkromí, ale aj o normálny pohreb ako pri dospelom človeku.
S akými požiadavkami rodín, ktoré prišli o bábätko, sa stretávate? Čo býva iné ako pri pri pochovávaní dospelých?
Zväčša ide o požiadavku na bielu detskú rakvu, o výzdobu v bielej farbe, ktorá predstavuje čistotu a nevinnosť a tiež rôzne doplnky ako sú plyšové hračky a pod. ktoré poskytnú pozostalí.
Pri perinatálnom úmrtí majú rodiny veľmi málo času na spoznanie svojho bábätka a už sa s ním musia lúčiť. Majú rodičia vôbec možnosť stráviť čas so svojim nežijúcim bábätkom i počas príprav na rozlúčku a prípadne možnosť i fyzického kontaktu (vrátane kúpania, obliekania, atď.)?
Pokiaľ ide o manipuláciu s telom zomrelého, po prevzatí tela na toto majú právo len pracovníci pohrebnej služby. Zákon č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve §2 písm d) e) f), §8 písm s). Prítomnosť pozostalých nie je definovaná zákonom ako možná ani ako vylúčená. Opäť ide v tejto pohnutej chvíli plnej emócií o dohodu medzi obstarávateľmi pohrebu (rozlúčky) a konkrétnej pohrebnej služby.
Ladislav Stríž sa narodil do pohrebárskej rodiny - jeho dedo v roku 1949 založil pohrebnú službu, v ktorej on v súčasnosti už ako tretia generácia pokračuje. Od r. 1991 je správcom cintorínov a tiež technickým námestníkom v Bratislavskom MARIANUME m.p.o. Spolu s kolegami založil Slovenskú asociáciu pohrebných a kremačných služieb. Prevádzkuje webový portál a venuje sa rôznym odborným i osvetovým aktivitám v oblasti pohrebníctva.