ZÁRMUTOK MÁ VeĽa ODTIeŇOV

Ďalší zo série rozhovorov na tému prenatálnej a perinatálnej straty - tentoraz s ekofunebráčkou

Z miništúdie, ktorú sme v o. z. Tanana realizovali (link) vyplýva, že 2 z 3 rodičov nepochovali svoje dieťatko, o ktoré prišli pred jeho narodením. Väčšina preto, že o tejto možnosti nevedeli. Andrea Uherková z organizácie ŽIVICA hovorí, že posledná rozlúčka môže osirelým rodičom pomôcť na ich ceste zármutkom. Spolu sme sa rozprávali o tom, akým spôsobom môžu rozlúčky prebiehať na prírodnom cintoríne.

Úcta k prírode, úcta k ľuďom

Ste správkyňou Záhrady spomienok - prvého prírodného cintorína na Slovensku. Prírodné pohrebníctvo je na Slovensku relatívne novou formou pohrebníctva. Môžete nám viac priblížiť, čo tento pojem obnáša? Kto sú ľudia, ktorí majú záujem o využitie vašich služieb?

Prírodné pohrebníctvo vzniklo vo Veľkej Británii v 90. rokoch 20. storočia. Prináša alternatívu ku konvenčnému pohrebníctvu tým, že pristupuje s úctou nielen k prírode, ale aj k ľuďom. Vracia nás ku koreňom. Na prírodných cintorínoch, ktoré sú jeho nosnými prvkami, sa dbá nielen na ekológiu, ale aj na obrady, ktoré sú osobnejšie a vytvárané podľa posledných prianí zosnulých, rodiny a blízkych. Prvý prírodný cintorín na Slovensku sa volá Záhrada spomienok, nachádza sa vo Zvolene a otvorili sme ho s naším združením ŽIVICA v roku 2017. Popol ukladáme do kvetinových záhonov a okolo stromov a rozlúčky sa tu konajú na obradnom mieste v blízkom lesíku.

Vyhľadávajú nás najmä ľudia, ktorí majú blízko k prírode a hľadajú niečo iné, ako ťažké kamenné náhrobky, na ktoré sa nosia umelé vence a kahance. Tie na prírodných cintorínoch nemajú svoje miesto. Čoraz častejšie prichádzajú aj ľudia, pre ktorých je dôležitá aj obradná a osobná stránka pohrebu. U nás si môžu poslednú rozlúčku spraviť podľa svojich predstáv. Okrem väčších spomienkových slávností sa tu konajú aj tie menšie, často len v intímnom kruhu najbližších, ak si to tak rodina želá. Táto možnosť tiež často vyhovuje práve rodičom, ktorí sa lúčia so svojím dieťatkom.

Smrť je vždy náročná pre pozostalých. V prípade detí však určite viac šokujúca a paralyzujúca, keďže nezodpovedá klasickému kolobehu života, na aký sme zvyknutí. Môže to znamenať, že po strate dieťatka sú rodičia stále vo veľkom šoku a ťažko sa im rozhoduje o pohrebe vlastného dieťaťa. Ako k nim pristupujete v takejto náročnej situácii?

Ku všetkým pozostalým sa snažíme pristupovať maximálne otvorene, vnímavo a rešpektujúco. Je pravda, že straty detí bývajú obzvlášť citlivé a náročné, no aj tento zármutok má veľa odtieňov. Vždy sa snažíme vycítiť a naladiť sa na to, ako stratu dieťatka vnímajú samotní pozostalí, aké príbehy si o nej rodičia rozprávajú a čo od nás práve potrebujú. Podľa toho sa snažíme voliť aj tie správne slová a ponúkať možnosti našej pomoci a zapojenia.